Ako otvoriť archívy sovietskych represívnych orgánov pre novinárov
Skúsenosti projektu Centra pre výskum osloboditeľského hnutia Deconstruction: The Role of Media in Post-Totalitarian Societies
S cieľom povzbudiť novinárov z ukrajinských, poľských, slovenských a českých masovokomunikačných médií, aby sa v otázkach historickým tém, osobností a materiálov obracali na odtajnené archívy sovietskych represívnych organov, bol v Kyjeve zorganizovaný vzdelávací workshop a pripravená príručka. Vďaka publikáciám 25 účastníkov projektu v informačnom priestore Ukrajiny sa objavili úplne nové témy. Viacerých novinárov a laikov zaujali otvorené archívy. Ukrajinskí novinári mali taktiež možnosť pracovať v poľských, českých a slovenských archívoch a žurnalisti z týchto krajín v ukrajinských archívoch. Spracovať príbehy na základe archívnych dokumentov sa napokon ukázalo nie až tak náročným, ako predpokladali novinári, ktorí nemali skúsenosť s historickou tematikou. Výsledky projektu môžu pomôcť širšiemu okruhu novinárov a ostatným zainteresovaným pracovať s archívmi pri výskume spoločensky zaujímavých tém a vlastných rodinných dejín.
Poznanie dejín je aj záležitosťou národnej bezpečnosti. Falšovanie dejinných udalostí, popretie objektívnych faktov o aktivitách sovietskeho režimu, konštruovanie propagandistických správ (ang. message), založených na lžiach a polopravdách o minulosti – typické nástroje Kremľa, ktoré používa ako v hybridnej vojne proti Ukrajine, tak aj vo svojich snahách ovplyvňovať postsovietske a iné spoločnosti. Nahradenie skutočnej histórie druhej svetovej vojny kultom víťazstva, popretie hladomoru, zmierňovanie rozsahov stalinských represálií, zobrazenie obrazu sovietskej moci ako zdroja prosperity a rozvoja „zaostalej a agrárnej" Ukrajiny, popis ukrutnosti a zločinov ukrajinských nacionalistov a ospravedlnenie akcií sovietskych spravodajských služieb proti nim – všetko to je možné vidieť v ruských a proruských masmédiách, sociálnych sieťach, počuť v prejavoch politikov. Odolávať falošným mediálnym správam – tzv. fejkom (ang. fake) a dezinformáciám môže len pravda, podporená viditeľnými dôkazmi – svedectvami a dokumentmi. V archívoch sovietskych tajných služieb možno nájsť dokumentačné potvrdenie toho, ako sa vytvárali a vypúšťali sa do éteru historické mýty, ako sa falzifikovali dejiny. Preto práca s archívnymi dokumentmi môže pomôcť rozkrývať ako staré, tak aj súčasne manipulácie.
Po Revolúcii dôstojnosti sa takýchto možnosti objavilo viac. Dňa 9. apríla 2015 prijala Najvyššia rada Ukrajiny tzv. dekomunizačný balík zákonov. Jeden z nich je Zákon Ukrajiny „O prístupe do archívov represívnych orgánov komunistického totalitného režimu z rokov 1917 – 1991" (en), ktorý nadobudol platnosť 21. mája 2015. Bol vytvorený za účasti verejnosti v rámci programu Centra pre výskum oslobodzovacieho hnutia „Otvorené archívy" s podporou Medzinárodného fondu „Obrodenie". Zákon garantuje, že každý zainteresovaný má možnosť čítať, spracovávať a kopírovať všetky dokumenty represívnych orgánov vytvorených pred rokom 1991. Okrem príbuzných prenasledovaných osôb a historikov, unikátnu možnosť prístupu k nevyčerpateľnému zdroju námetov a príbehov dostali žurnalisti ukrajinských a zahraničných prostriedkov masovej informácie.
Po Revolúcii dôstojnosti sa takýchto možnosti objavilo viac. Dňa 9. apríla 2015 prijala Najvyššia rada Ukrajiny tzv. dekomunizačný balík zákonov. Jeden z nich je Zákon Ukrajiny „O prístupe do archívov represívnych orgánov komunistického totalitného režimu z rokov 1917 – 1991" (en), ktorý nadobudol platnosť 21. mája 2015. Bol vytvorený za účasti verejnosti v rámci programu Centra pre výskum oslobodzovacieho hnutia „Otvorené archívy" s podporou Medzinárodného fondu „Obrodenie". Zákon garantuje, že každý zainteresovaný má možnosť čítať, spracovávať a kopírovať všetky dokumenty represívnych orgánov vytvorených pred rokom 1991. Okrem príbuzných prenasledovaných osôb a historikov, unikátnu možnosť prístupu k nevyčerpateľnému zdroju námetov a príbehov dostali žurnalisti ukrajinských a zahraničných prostriedkov masovej informácie.
Zákon o PRÍSTUPe do ARCHIVOV KGB
Zákon garantuje, že každý zainteresovaný má možnosť čítať, spracovávať a kopírovať všetky dokumenty represívnych orgánov vytvorených pred rokom 1991.
Otvorenie archívov malo by sa stať senzáciou, ale nebolo tomu tak. Médiá venovali oveľa väčšiu pozornosť iným, „škandalóznejším" inováciám dekomunizačných zákonov, najmä zákazu sovietskej symboliky a premenovaniu obcí. Tiež pozornosť médií sa sústredila na kritiku dekomunizačných zákonov zo strany akademikov a aktivistov najmä ľavicovo orientovaných, išlo však o prevažne iné normy. Otvorenie archívov nezaznamenalo tak agresívnu kritiku, až na výnimku niektorých publikácií, preto v tejto súvislosti nedošlo k žiadnej diskusii v médiách. Paradoxne je to prípad, keď manipulácia a škandál môže pritiahnuť pozornosť spoločnosti k novej užitočnej príležitosti.
Napriek tomu, že Bezpečnostná služba Ukrajiny, ktorej otvorené archívy sovietskych špeciálnych služieb sú podriadené, a Centrum pre výskum oslobodzovacieho hnutia vynaložili veľké úsilie na šírenie informácií o otvorení (a – čo je dôležité – o všeobecnej prístupnosti) archívov, spoločnosť neprijala myšlienku okamžite. V prvých rokoch sa obrátilo na archívy len pomerne malé množstvo novinárov a zainteresovaných osôb. Počet písomných žiadosti do Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny sa zvýšil z 2160 osôb v roku 2015 na 3530 osôb v roku 2017, počet návštevníkov z 218 na 429 osôb, počet cudzincov medzi návštevníkmi sa zdvojnásobil (zo 42 na 94 osôb). Tento počet však nenaplnil očakávania, keďže sovietske represie sa predsa dotkli tým či iným spôsobom miliónov ukrajinských rodín.
Napriek tomu, že Bezpečnostná služba Ukrajiny, ktorej otvorené archívy sovietskych špeciálnych služieb sú podriadené, a Centrum pre výskum oslobodzovacieho hnutia vynaložili veľké úsilie na šírenie informácií o otvorení (a – čo je dôležité – o všeobecnej prístupnosti) archívov, spoločnosť neprijala myšlienku okamžite. V prvých rokoch sa obrátilo na archívy len pomerne malé množstvo novinárov a zainteresovaných osôb. Počet písomných žiadosti do Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny sa zvýšil z 2160 osôb v roku 2015 na 3530 osôb v roku 2017, počet návštevníkov z 218 na 429 osôb, počet cudzincov medzi návštevníkmi sa zdvojnásobil (zo 42 na 94 osôb). Tento počet však nenaplnil očakávania, keďže sovietske represie sa predsa dotkli tým či iným spôsobom miliónov ukrajinských rodín.
MNOŽSTVO žiadosti do ARCHÍVOV
Počet písomných žiadosti do Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny sa zvýšil z 2160 osôb v roku 2015 na 3530 osôb v roku 2017, počet návštevníkov z 218 na 429 osôb, počet cudzincov medzi návštevníkmi sa zdvojnásobil (zo 42 na 94 osôb)
Hoci v rôznych médiách (BBC Ukrajina, „Rádio Sloboda", „Historická pravda" atď.) vychádzali rezonančné publikácie založené na dokumentoch otvorených archívov, avšak pre reťazovú reakciu, ktorá by podnietila novinárov, výskumníkov a laikov aktívne vyžiadavať tieto materiály, bol potrebný impulz.
Vytvoriť takýto podnet sa podujalo Centrum pre výskum oslobodzovacieho hnutia v spolupráci s Medzinárodným vyšehradským fondom, Ministerstvom zahraničných vecí Holandska a programom „Transition" Veľvyslanectva Českej republiky na Ukrajine, ktoré zorganizovalo medzinárodný workshop s výmenou skúseností medzi ukrajinskými, poľskými, českými a slovenskými žurnalistami a výskumníkmi. Do účasti v projekte Deconstruction: The Role of Media in Post-Totalitarian Societies boli pozvaní ukrajinskí a zahraniční novinári, ktorí mali záujem pracovať s archívnymi dokumentmi. Workshop „Archívy KGB pre médiá" sa konal v Kyjeve 6. – 8. júla 2018. Bola pripravená príručka (sprievodca) pre novinárov, ktorú vypracovali lektori projektu. Obsahuje základné informácie o archívoch špeciálnych služieb na Ukrajine, v Poľsku, Českej republike a na Slovensku, odporúčania ako hľadať dokumenty, ako s nimi pracovať, k akým expertom sa obrátiť, ako verifikovať informácie z archívnych dokumentov a ako tvoriť novinárske materiály na ich základe.
Vytvoriť takýto podnet sa podujalo Centrum pre výskum oslobodzovacieho hnutia v spolupráci s Medzinárodným vyšehradským fondom, Ministerstvom zahraničných vecí Holandska a programom „Transition" Veľvyslanectva Českej republiky na Ukrajine, ktoré zorganizovalo medzinárodný workshop s výmenou skúseností medzi ukrajinskými, poľskými, českými a slovenskými žurnalistami a výskumníkmi. Do účasti v projekte Deconstruction: The Role of Media in Post-Totalitarian Societies boli pozvaní ukrajinskí a zahraniční novinári, ktorí mali záujem pracovať s archívnymi dokumentmi. Workshop „Archívy KGB pre médiá" sa konal v Kyjeve 6. – 8. júla 2018. Bola pripravená príručka (sprievodca) pre novinárov, ktorú vypracovali lektori projektu. Obsahuje základné informácie o archívoch špeciálnych služieb na Ukrajine, v Poľsku, Českej republike a na Slovensku, odporúčania ako hľadať dokumenty, ako s nimi pracovať, k akým expertom sa obrátiť, ako verifikovať informácie z archívnych dokumentov a ako tvoriť novinárske materiály na ich základe.
Priama práca s novinármi počas projektu, šírenie príručky, ktorú bude schopný využívať širší okruh žurnalistov a zainteresovaných osôb, ako aj zverejnenie zaujímavých a exkluzívnych publikácií vytvorených na základe archívnych dokumentov, v konečnom dôsledku mali podnietiť väčšie množstvo médií a novinárov siahnuť po témach, persónach a príbehoch v odtajnených archívoch sovietskych tajných služieb. Zároveň materiály vytvorené poľskými, českými a slovenskými novinármi na základe dokumentov z Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny nielenže upútajú pozornosť výskumníkov na ukrajinské otvorené archívy, ale prinesú aj pravdivé informácie auditóriám týchto krajín. Aj v týchto krajinách (a zvlášť v Poľsku) sa šíria antiukrajinské historický mýty a propagandistické fejky čiastočne inšpirované Ruskom a čiastočne vlastnými radikálno-populistickými silami.
Kto vyučoval
Na výučbe sa podieľali historici, archivári, žurnalisti z praxe a redaktori, dokumentaristi, televízni novinári z Ukrajiny, Poľska, Česka a Slovenska. Lektormi a školiteľmi medzinárodného workshopu boli:
Volodymyr Birčak
vedúci akademických programov Centra pre výskum oslobodzovacieho hnutia, Ústavu dejín cirkvi Ukrajinskej katolíckej univerzity, bývalý zástupca riaditeľa Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny
Anatolij Bondarenko
zástupca hlavného redaktora a vedúci úseku infografiky a žurnalistických dát webového portálu Texty.org.ua
Volodymyr Vjatrovyč
historik, predseda Ukrajinského inštitútu národnej pamäti
Otar Dovženko
mediálny expert, pedagóg Školy žurnalistiky Ukrajinskej katolíckej univerzity
Olexandr Zinčenko
zakladateľ a vedúci televízneho programu „Odtajnené dejiny" na TV UA:1
Vachtang Kipiani
zakladateľ a vedúci televízneho programu „Historická pravda" na TV kanáli ZIK
Andrij Kohut
riaditeľ Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny
Anna Olijnyk
poverená riaditeľka Centra pre výskum oslobodzovacieho hnutia
Anna Ostapenko
"Alive TV" project coordinator
Ivan Patryliak
dekan Fakulty histórie Kyjevskej národnej univerzity Tarasa Ševčenka
Oľha Popovyč
historička, fond „Nasz Wybór", Poľsko
Serhij Riabenko
representative of Ukraine in the project International Justice for the Communist Crimes
Natálka Ficyč
televízna moderátorka, autorka projektu „Kult predkov" na „Priamom kanáli"
Štěpán Černoušek
predseda mimovládnej organizácie Gulag.cz, Česká republika
Michal Šmigeľ
historik, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovensko
Účastníci workshopu najprv predstavili koncepty materiálov, ktoré by chceli pripraviť na základe nadobudnutých poznatkov a na základe dokumentov z archívov represívnych orgánov. Neskôr sa tieto koncepty skompletizovali do individuálnych a skupinových projektov, boli posúdené odborníkmi a realizovali sa. Taktiež účastníci workshopu vytvorili medzinárodné tímy, ktoré spolupracovali na spoločných materiáloch. Pri príprave konceptov boli novinárom nápomocní mentori – historici a archivári.
Čo bolo predmetom výučby
Ako vyzerajú archívne dokumenty KGB, ako ich hľadať, ako s nimi pracovať. Ako overiť informácie z dokumentov špeciálnych služieb. Analýza konkrétnych archívno-vyšetrovacích spisov.
Skúsenosť práce s archívmi štátnobezpečnostných orgánov na Slovensku. Aké sú dokumenty, ako začať bádanie, ako sa novinárom dostať do archívov a čo by mohlo byť zaujímavé pre ukrajinských novinárov.
Skúsenosť práce s archívmi štátnobezpečnostných orgánov v Českej republike. Aké sú dokumenty, ako začať bádanie, ako sa novinárom dostať do archívov a čo by mohlo byť zaujímavé pre ukrajinských novinárov.
Aké sú požiadavky televízneho formátu na dejiny. Ako rekonštruovať staré mýty a nevytvárať nové. Čo je potrebné na spustenie plnohodnotného historického televízneho programu, ako získavať materiály pre regulárny obsah, ako nastaviť tímovú prácu.
Ako mimovládne organizácie a neprofesionálne médiá vytvárajú projekty založené na archívnych dokumentoch.
Čo sa nachádza v archívoch komunistických špeciálnych služieb. Sex-špionáž, psychologický teror, lov cudzincov a iné príbehy, ktoré sa javia ako nepravdepodobné, ale sa skutočne stali.
Praktikum z analýzy archívnej správy (práca v skupinách).
Nástroje pre prácu s rozsiahlymi dátovými súbormi. Aké nástroje môžu byť užitočné, ak v materiáli sa nachádza veľa štatistiky alebo ak udalosti je potrebné premietnuť na mapu.
Ako písať jednoduché texty na zložité témy. Aké detaily v publicistickom texte môžu a mali by byť vynechané, ako vytvoriť zaujímavý príbeh na základe archívneho materiálu, tipy na techniky práce s textom.
Ako vytvoriť video príbeh, ktorý osloví divákov. Typické chyby novinárov pri príprave videozáznamov.
Vytvorenie mediálnych dejín na základe archívnych dokumentov (práca v skupinách).
Ako môžu archívne materiály pomôcť novinárom vysvetliť poľsko-ukrajinské diskusie v historických otázkach.
Čo robiť pred návštevou archívu. Odkiaľ začať vyhľadávanie, na základe čoho hľadať informáciu a prečo nie vždy pre prácu s archívnymi dokumentmi je potrebné cestovať do archívu.
Dôležitou súčasťou projektu bola neformálna komunikácia a spolupráca medzi jej účastníkmi – novinármi z Ukrajiny a stredoeurópskych krajín, a odborníkmi (expertmi) a organizátormi. Skutočnosť, že začiatočníci, ktorí sa po prvý raz púšťali do historických tém, učili sa spolu so skúsenými novinármi špecializujúcimi sa práve na tieto žánre, bola výhodou projektu. Prvým to umožnilo získať skúsenosti, druhým získať nové pohľady na známe témy a fakty. Ďalšou výhodou bola interakcia Ukrajincov s cudzincami. Na projekte sa zúčastnili traja poľskí, dvaja českí a dvaja slovenskí novinári. Z osemnástich ukrajinských účastníkov – štrnásť reprezentovalo kyjevské médiá, dvaja boli z Ľvova a po jednom z Odesy a Dnipra.
Príručka, vydaná strojcami projektu s cieľom asistencie novinárom pri efektívnom využívaní archívov sovietskych represívnych orgánov, bude však užitočná aj pre výskumníkov, študentov a celkovo zainteresované osoby. Príručka obsahuje etapy prístupu k archívu a prijatie dokumentov na štúdium, typológiu archívnych materiálov (archívno-vyšetrovateľské spisy, agentúrne a operatívne správy a ďalšie súbory dokumentov), rady pre novinárov ako písať o dejinách, ako aj materiál o historickej dezinformácii, fejkoch a propagande v žurnalistike. V epilógu člen rady Verejnoprávneho vysielania Jurij Makarov uvažuje o tom, aké sú novinárske štandardy v epoche „postpravdy".
Príručka, vydaná strojcami projektu s cieľom asistencie novinárom pri efektívnom využívaní archívov sovietskych represívnych orgánov, bude však užitočná aj pre výskumníkov, študentov a celkovo zainteresované osoby. Príručka obsahuje etapy prístupu k archívu a prijatie dokumentov na štúdium, typológiu archívnych materiálov (archívno-vyšetrovateľské spisy, agentúrne a operatívne správy a ďalšie súbory dokumentov), rady pre novinárov ako písať o dejinách, ako aj materiál o historickej dezinformácii, fejkoch a propagande v žurnalistike. V epilógu člen rady Verejnoprávneho vysielania Jurij Makarov uvažuje o tom, aké sú novinárske štandardy v epoche „postpravdy".
"KGB archives for media
Handbook"
Handbook"
Розсекречені архіви радянських спецслужб допоможуть журналістам знаходити нові теми для своїх матеріалів, а також перевіряти інформацію, яка апелює до історії ХХ століття. Уміння читати архіви КҐБ стане в нагоді медійникам, які хочуть навчитись протидіяти пропаганді й дезінформації в інфопросторі. Автори посібника розповідають, як працювати з документами комуністичних спецслужб та перетворювати їх на історію.
| download pdf |
Výzvy, ktorým čelili organizátori
Motivovanie novinárov. Pasívna reakcia väčšiny novinárov na otvorenie archívov sovietskych špeciálnych služieb je spôsobená nielen neznalosťou alebo nepochopením potenciálu tohto informačného zdroja.
Výnimkou sú najškandalóznejšie a ostré témy, ktorými manipulujú politici – Volyňská tragédia, Hladomor, vedúce osobnosti Organizácie ukrajinských nacionalistov atď. Materiály o týchto témach vychádzajú v momentoch zaostrenia spoločenských diskusií alebo k pamätným dátumom, a dokonca aj vtedy sa v nich zriedkavo odkazuje na primárne zdroje a dokumenty.
Výnimkou sú najškandalóznejšie a ostré témy, ktorými manipulujú politici – Volyňská tragédia, Hladomor, vedúce osobnosti Organizácie ukrajinských nacionalistov atď. Materiály o týchto témach vychádzajú v momentoch zaostrenia spoločenských diskusií alebo k pamätným dátumom, a dokonca aj vtedy sa v nich zriedkavo odkazuje na primárne zdroje a dokumenty.
Existujú prípady úspešných projektov, vrátane takých, ktoré sa opierajú o archívne materiály (napríklad spoločný projekt o ukrajinských povstalcoch uskutočnený Centrom pre výskum oslobodeneckého hnutia a TSN «1+1»).
Paradoxne, že na Ukrajine, ktorú v roku 2012 – do zhoršenia spoločenských, resp. politických rozporov, začiatku vojny a ruskej agresie – historik Marian Mudryj nazýval „postihnutou od otravy históriou", médiá píšu na historickú tematiku povrchne a zriedkavo, citujú súčasných politikov a verejných činiteľov oveľa viac ako výskumníkov a dokumenty.
Paradoxne, že na Ukrajine, ktorú v roku 2012 – do zhoršenia spoločenských, resp. politických rozporov, začiatku vojny a ruskej agresie – historik Marian Mudryj nazýval „postihnutou od otravy históriou", médiá píšu na historickú tematiku povrchne a zriedkavo, citujú súčasných politikov a verejných činiteľov oveľa viac ako výskumníkov a dokumenty.
Na Ukrajine je málo špecializovaných periodík, ktoré by popularizovali dejiny. Je možne uviesť len „Historickú pravdu", noviny „História Plus", internetové vydanie WAS a ešte niekoľko užšie zameraných projektov. Vachtang Kipiani, hlavný redaktor „Historickej pravdy" a vedúci rovnomenného programu na televíznom kanáli ZIK, dlhodobo poukazuje na to, že na Ukrajine takmer neexistujú historické časopisy (okrem nie príliš populárneho časopisu „História" a nedávno v Ľvove založeného periodika „Lokálne dejiny"). Napríklad v Spojených štátoch amerických sú desiatky takých periodík. Z toho vyplýva, že Ukrajina má nedostatok priestoru pre publikovanie archívno-vyšetrovacích článkov, čo značne bráni rozvoju tohto žánru.
Nedostatok záujmu o vážne historické témy je tiež súčasťou širšieho problému ukrajinských médií: celková úspora zdrojov, ľudských aj finančných. Príprava materiálu na základe archívnych dokumentov trvá najmenej niekoľko dní, ktoré musí novinár stráviť mimo redakcie. Zatiaľ čo v mnohých redakciách od novinárov sa žiada každodenná operatívna príprava materiálov.
Nedostatok záujmu o vážne historické témy je tiež súčasťou širšieho problému ukrajinských médií: celková úspora zdrojov, ľudských aj finančných. Príprava materiálu na základe archívnych dokumentov trvá najmenej niekoľko dní, ktoré musí novinár stráviť mimo redakcie. Zatiaľ čo v mnohých redakciách od novinárov sa žiada každodenná operatívna príprava materiálov.
HISTORICKÉ TÉMY V MÉDIÁCH
Nedostatok záujmu o vážne historické témy je tiež súčasťou širšieho problému ukrajinských médií: celková úspora zdrojov, ľudských aj finančných.
V pragmatickom súradnicovom systéme, keď je hodnota materiálu určená kvantitatívnymi ukazovateľmi ratingu a šírkou auditória, odporúčať novinárom pracovať na zložitých historických materiáloch je iracionálne. Známym je prípad, keď žurnalistka regionálneho vydania žiadala o dovolenku, aby mohla odcestovať do archívu a pripraviť materiál o represiách voči Ukrajincom. Texty napokon vyšli v iných vydaniach, keďže jej vlastná redakcia o ne nejavila záujem. Čo už potom povedať na služobnú cestu novinára do zahraničia kvôli bádaniu v archívoch!
Súčasne, po komunikácii s potenciálnymi účastníkmi projektu, bolo jasné, že novinárov taktiež demotivuje chybná predstava o byrokratizácii prístupu do archívov, strach z nutnosti zaoberať sa novou témou atď. Preto jednou z úloh projektu bolo vytvoriť jednoduchú príručku, ktorú by mohol použiť novinár bez špeciálneho školenia. Vysvetliť, že pracovať s archívmi nie je tak zložité, ako sa zdá a preto nie je potrebné byť historikom.
Súčasne, po komunikácii s potenciálnymi účastníkmi projektu, bolo jasné, že novinárov taktiež demotivuje chybná predstava o byrokratizácii prístupu do archívov, strach z nutnosti zaoberať sa novou témou atď. Preto jednou z úloh projektu bolo vytvoriť jednoduchú príručku, ktorú by mohol použiť novinár bez špeciálneho školenia. Vysvetliť, že pracovať s archívmi nie je tak zložité, ako sa zdá a preto nie je potrebné byť historikom.
Ide o odporúčania ohľadom procedúry prístupu do archívov, informácie o typológii dokumentov, tipy ako čítať dokumenty v archívoch a overovať uvedené v nich informácie a taktiež ako používať tieto informácie pre fact-checking (overenie taktického tvrdenia s cieľom určiť jeho pravdivosť a správnosť). Bolo tiež dôležité hovoriť o tom, ako konvertovať v archíve získanú informáciu v zrozumiteľný materiál pre auditórium – text, video, multimédiá.
Všetci účastníci projektu, ktorí vyplnili dotazník, hodnotili poznatky získané počas workshopu za postačujúce na plnohodnotnú prácu s archívnymi materiálmi v rámci príprav novinárskych publikácií.
Obmedziť byrokratické prekážky. Organizátori zabezpečili vybavenie priepustiek do Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny s cieľom maximalizovať prístup novinárov k dokumentom. Súčasne v poľských archívoch museli novinári platiť za kopírovanie digitalizovaných dokumentov; okrem toho – podľa miestnych pravidiel – má archív právo odmietnuť poskytnutie dokumentov. Účastníci projektu uviedli v dotazníkoch, že procedúra bola „maximálne jednoduchou a pohodlnou", aj keď jeden z nich pripúšťa, že bez pomoci organizátorov bolo by ťažšie sa dostať k archívnym materiálom.
Všetci účastníci projektu, ktorí vyplnili dotazník, hodnotili poznatky získané počas workshopu za postačujúce na plnohodnotnú prácu s archívnymi materiálmi v rámci príprav novinárskych publikácií.
Obmedziť byrokratické prekážky. Organizátori zabezpečili vybavenie priepustiek do Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny s cieľom maximalizovať prístup novinárov k dokumentom. Súčasne v poľských archívoch museli novinári platiť za kopírovanie digitalizovaných dokumentov; okrem toho – podľa miestnych pravidiel – má archív právo odmietnuť poskytnutie dokumentov. Účastníci projektu uviedli v dotazníkoch, že procedúra bola „maximálne jednoduchou a pohodlnou", aj keď jeden z nich pripúšťa, že bez pomoci organizátorov bolo by ťažšie sa dostať k archívnym materiálom.
Pomôcť novinárom vyhľadať témy. Účastníci projektu pripravili vlastné nápady pre reportáže, avšak organizátori a lektori/školitelia zo svojej strany ponúkli im množstvo dejinných udalostí, ktoré sú aktuálne, resp. relevantné pre súčasnosť a ktoré ešte nie sú opísané, alebo sú nedostatočne opísané v médiách. Niektorí novinári potrebovali pomoc s hľadaním expertov a postáv pre ich materiály, ako aj vysvetlenie kontextu konkrétnych správ a dokumentov, s ktorými pracovali.
Disciplinovať účastníkov projektu. Časť novinárov pracovala na materiáloch v rámci projektu mimo hlavné zamestnanie. Len niekoľko z nich pripravilo a zverejnilo svoje materiály v termínoch stanovených organizátormi. Celkovo bolo publikovaných 45 materiálov. Časť textov a televíznych programov je toho času v procese príprav alebo v očakávaní publikovania.
Disciplinovať účastníkov projektu. Časť novinárov pracovala na materiáloch v rámci projektu mimo hlavné zamestnanie. Len niekoľko z nich pripravilo a zverejnilo svoje materiály v termínoch stanovených organizátormi. Celkovo bolo publikovaných 45 materiálov. Časť textov a televíznych programov je toho času v procese príprav alebo v očakávaní publikovania.
Ťažkosti, ktorým čelili účastníci projektu
Absencia vedomostí a orientácie v historickej tematike.
Niektorí novinári sa po prvýkrát stretli s historickými témami. „Nemala som ani predstavu o tom, čo idem hľadať. Zvolila som si tému z kartotéky „Antisovietska činnosť" a potom všetko šlo tak, ako malo", – písala jedna z novinárok. Existujú účastníci projektu, ktorí si vybrali témy, na ktoré si nedokázali získať užitočný materiál v archívoch Ukrajiny alebo iných krajín, aj keď výsledné materiály boli napriek tomu pripravené (najmä o presídlení Ukrajincov z Československa).
Podmienky práce v zahraničí.
Novinári, ktorí vycestovali do archívov v Poľsku, Českej republike a na Slovensku, mali problémy s porozumením miestnych jazykov, najmä pri spracovaní materiálov v relatívne krátkom čase. „Škoda, že od začiatku som nevedel o on-line katalógu, čo by mi výrazne zjednodušilo hľadanie potrebných tém", – uviedol účastník projektu, ktorý pracoval v poľskom archíve. Je evidentné, že niekoľko dňový pobyt nebol dostatočným pre hĺbkový prienik do archívnych materiálov v inej krajine, obzvlášť pokiaľ boli v cudzej reči a náhlenie mohlo negatívne ovplyvniť kvalitu publikácií.
Problémy pri získavaní dokumentov.
Jedna z účastníkov projektu sa sťažovala, že v Archíve BSU jej odmietli skenovať archívne správy, ktoré potrebovala. „Treba mať na pamäti, že niekedy na doručenie materiálov musí sa čakať, najmä ak sa nachádzajú v regionálnych archívoch", – poznamenáva iná účastníčka. Medzi odporúčaniami novinárov odznelo jasnejšie zdôrazňovať, koľko času vyžaduje tá či iná procedúra pri získavaní archívnych materiálov. Niektorí účastníci sa sťažovali práve na nedostatok času ako dôvod, prečo koncepčne ich materiály nie sú zhotovené tak, ako sa pôvodne plánovalo.
Kvalita a množstvo materiálu.
Obvykle žurnalisti ukrajinských médií – dokonca aj v práci na vážnych témach – nemusia spracovávať také množstvo rôznych, často rozporuplných a obsahom sporných zdrojov a materiálov. Okrem toho významná časť novinárov nemala skúsenosti práce s archívnymi dokumentmi. Jeden z účastníkov projektu sa sťažoval, že množstvo správ je vymyslených a je ťažké rozlíšiť pravdivé a fiktívne fakty. „Najťažšie pri čítaní dokumentov je dešifrovanie rukopisu. Zaberá to veľa času. Sú dokumenty, pri badaní ktorých je na to veľa času, ale sú čisto formálne a nepredstavujú žiadnu hodnotu. Niekedy naopak môžete preskočiť dokument a objaviť ho pri opakovanom skúmaní. Je tam veľa zmätku, dokumenty vedia aj klamať", – uvádza jedna žurnalistka. Dodáva, že na pochopenie ľudského príbehu alebo historickej epizódy je potrebné okrem archívnych správ prezerať aj iné zdroje a komunikovať s historikmi, t. j. praktizovať komplexný prístup.
Publikácie účastníkov projektu
1
Eduard Andriuščenko
freelancer
Historik a nezávislý novinár Eduard Andriuščenko pripravil najviac materiálov. Dva z nich sú venované sovietskej okupácii Československa v roku 1968 a boli publikované na portáli „Nastojaščeje vremia" (Prítomný čas) – mediálnom projekte Rádio Sloboda, ktorý je adresovaný širokému postsovietskemu auditóriu. Materiály E. Andriuščenka publikovali aj ukrajinské vydania ako „Texty", „Týždeň", WAS, „Ostrov", The Babel a Insider.
Z uvedeného zoznamu len WAS je vydaním, ktoré sa orientuje na historickú tematiku. Pre ostatné boli tieto materiály len rozšírením ich pravidelnej tematiky. Vo svojich článkoch E. Andriuščenko sa zameriaval na málo známe alebo – pre ukrajinské auditórium – neznáme témy. Napríklad, prvé
Z uvedeného zoznamu len WAS je vydaním, ktoré sa orientuje na historickú tematiku. Pre ostatné boli tieto materiály len rozšírením ich pravidelnej tematiky. Vo svojich článkoch E. Andriuščenko sa zameriaval na málo známe alebo – pre ukrajinské auditórium – neznáme témy. Napríklad, prvé
politické sebaupálenie v Poľsku, spolupráca manželky Volodymyra Sosiuru s KGB, konfrontácia KGB a ukrajinskej diaspóry v Kanade atď. Súčasne autor bral do úvahy tematické zameranie vydaní, ktorým ponúkal svoje materiály – najmä dve publikácie vo vydaní „Ostrov" – venovanému životu v Doneckej oblasti, sa zaoberajú málo známymi stránkami dejín sovietskeho Donbasu.
Publikácia v on-line vydaní Insider je o maďarských agentoch na Zakarpatsku – javí sa veľmi aktuálnou vzhľadom na súčasný diplomatický konflikt medzi Ukrajinou a Maďarskom. Materiály E. Andriuščenka sú jasným svedectvom toho, že príbehy nájdené v archívoch môžu byť vzrušujúce, detektívne, akčné a aktuálne pre súčasnosť.
Publikácia v on-line vydaní Insider je o maďarských agentoch na Zakarpatsku – javí sa veľmi aktuálnou vzhľadom na súčasný diplomatický konflikt medzi Ukrajinou a Maďarskom. Materiály E. Andriuščenka sú jasným svedectvom toho, že príbehy nájdené v archívoch môžu byť vzrušujúce, detektívne, akčné a aktuálne pre súčasnosť.
2
Daryna Rohačuk
Historická pravda
«Історична правда»
«Історична правда»
Text Daryny Rohačuk možno označiť ako silný debut mladej novinárky v historickej tematike. Okrem archívnych dokumentov autorka využila aj komentáre pamätníkov z obce, kde sa odohral príbeh.
Súčasne rodinný príbeh Daryny sa stal témou pre materiál Sofije Seredy na „Rádio Sloboda". Samotná Daryna sa stala ústrednou postavou tohto materiálu i príkladom toho ako sa dnešná mládež zaujíma o históriu svojich predkov a nachádza ju v archívoch.
3
Sofiia Sereda
Radio Liberty
Радіо Свобода
Радіо Свобода
Sofiji Serede sa podarilo otvoriť novú (alebo aspoň všeobecne neznámu) stránku dejín nielen Ukrajiny, ale aj samotného „Rádia Sloboda". Tento materiál je obzvlášť dôležitý vzhľadom na aktuálne témy cenzúry a slobody slova, ktoré vnášajú do verejného priestoru hlavne politickí nasledovníci komunistickej strany. Pokiaľ ide o formu – všetky materiály publikované S. Seredou na „Rádio Sloboda" majú lakonický a čitateľný formát, vhodný pre vnímanie auditóriom, nie veľmi hlboko ponorený do témy a brilantne ilustrovaný.
4
Oleh Kryštopa
5 kanál
5-й канал
5-й канал
História spoločného boja ukrajinských a poľských povstalcov proti hitlerizmu je veľmi dôležitá ako protiváha súčasnej poľskej a ruskej propagande, ktorá zobrazuje Ukrajinskú povstaleckú armádu ako vrahov a nepriateľov Poliakov. V ukrajinských masmédiách v priebehu ostatných rokov niekoľko ráz sa spomínala táto epizóda, ktorá potvrdzuje aspoň čiastočnú jednotu záujmov UPA a AK. Avšak na úplnú neutralizáciu propagandy pripomienky nestačili.
Vznik dôkladného prieskumu, ktorý bol natočený v populárnom formáte profesionálnym dokumentaristom, bol solídnym počinom (bohužiaľ, „5 kanál" veľmi málo propaguje svoj obsah na internete, preto vydanie „Stroj času" má len vyše 200 prehľadov). Účasť v projekte umožnila O. Kryštopovi doplniť svoj program dokumentmi z poľských archívov.
5
Svitlana Ševcova
Ukrinform
Укрінформ
Укрінформ
Svitlana Ševcova sa snažila spojiť príbeh ukrajinského básnika Mykolu Bažana so všeobecnejším úvodom o archívoch sovietskych represívnych orgánov a prístupom k nim. To viedlo k rozptýleniu myšlienkovej línie textu. Článok začína „zďaleka", z príbehu o represívnych orgánoch a dekomunizácii,
o praktikách donášania a až potom začína príbeh Bažana ako „mimoriadne vzorový". Napriek zaujímavému a hodnotnému príbehu, ktorý je podrobne rozpísaný v materiáli S. Ševcovej, takáto konštrukcia textu a presýtenie úvodnej časti referenčnými informáciami je pre vnímanie menej vhodná.
6
Vjačeslav Šramovyč
BBC Ukrajina
ВВС Україна
ВВС Україна
Materiály Vjačeslava Šramovyča sú kypré, lakonické, tematicky usporiadané v súlade s formátom BBC, preto sú ľahko čitateľné ako celistvý príbeh. Zvláštnou výhodou druhého materiálu je zameranie na najpopulárnejší futbalový klub na Ukrajine. To zaručuje textovú pozornosť aj tých čitateľov, ktorí za iných okolnosti majú malý záujem o dejiny.
7
Oxana Rasulova
Studway
«Студвей»
«Студвей»
On-line vydanie „Studway" je venované životu študentov a je adresované mladému publiku, ktoré zvyčajne má neveľký záujem o dejiny. Preto autorka vynaliezavo nasmerovala svoj výskum do študentskej tematiky. Ide o panoramatický materiál, ktorý popisuje rôzne príklady zásahu sovietskych špeciálnych služieb do vzdelávania a života študentov. Je kontrastný voči typickému obsahu vydania, ale môže to byť aj výhodou – takáto nezvyčajná publikácia môže priťahovať pozornosť.
Avšak spojeniu do rozsiahleho materiálu heterogénnych príbehov sa dalo aj vyhnúť a premeniť materiál na cyklus. Možno predpokladať, že študentov najväčších vysokých škôl by viac zaujímala problematika pôsobenia agentov KGB medzi učiteľmi a ich spolupráca s „tajnými" v sovietskych časoch, keďže niektorí z nich prednášajú až doteraz.
8
Anton Semyženko
freelancer
Materiál Antona Semyženka, dôkladne zalomený s pomocou multimediálneho dizajnéra Tilda, zatiaľ nebol uverejnený v médiách. Je dobre ilustrovaný, ale pozbieraný prevažne z iných zdrojov – podľa slov A. Semyženka, očakávania z dokumentov zo slovenských archívov sa nenaplnili.
9
Darka Hirna
Hromadske telebačennia
Громадське телебачення
Громадське телебачення
Ide o jeden z najrelevantnejších materiálov vytvorený v rámci projektu: príbeh disidenta zo sovietskeho obdobia, ktorého „obhajoval" Viktor Medvedčuk. Objavil sa v čase diskusií o tom, či súčasný proruský politik urobil všetko pre svojich klientov. Darija Hirna sa už dlho zaoberá témou sovietskych disidentov, takže sa v nej cíti kompetentne.
Avšak archívne materiály autorka nemohla využiť, keďže spis Mykolu Kuncevyča nebol nájdený v Archíve BSU a len sa potvrdilo, že dokumenty boli zničené sovietskou tajnou službou v roku 1990. V zásade otázka – kto hovorí pravdu, Kuncevyč alebo Medvedčuk – zostáva otvorenou.
10
Serhij Stukanov
Hromadske Radio
Громадське радіо
Громадське радіо
Účasť v projekte pomohla Serhijovi Stukanovovi pripraviť sa na besedy s Ivanom Dzjubojom o prenasledovaní ukrajinských disidentov a ich konfrontácii so sovietskym režimom.
11
Petro Bondar
Texty
«Тексти»
«Тексти»
Dôstojný a nasledovania hodný príklad použitia moderných nástrojov na vizualizáciu údajov, ktoré ilustrujú a prinášajú auditóriu materiály archívov sovietskych tajných služieb. Publikácia získala viac ako 13 000 zobrazení, čo je veľmi dobrý výsledok pre materiál na túto tému.
12
Mychajlo Kolesnikov
ICTV
Pražská jar 1968. Čím pripomína súčasne obsadenie Ruskom?
Paralela medzi Pražskou jarou roku 1968 a aktuálnymi udalosťami v tejto nahrávke sa zdajú byť trochu roztiahnuté. Avšak zrejme to bol jediný spôsob, ako aktualizovať túto problematiku pre redakciu ICTV, ktorá tradične venuje veľkú pozornosť kritike Ruska.
Paralela medzi Pražskou jarou roku 1968 a aktuálnymi udalosťami v tejto nahrávke sa zdajú byť trochu roztiahnuté. Avšak zrejme to bol jediný spôsob, ako aktualizovať túto problematiku pre redakciu ICTV, ktorá tradične venuje veľkú pozornosť kritike Ruska.
13
Julija Valach
Espreso TV
«Еспресо»
«Еспресо»
Tento príbeh je veľmi dobrým príkladom vizualizácie archívnych materiálov, nie je sériou screenshotov a rozprávajúcich hláv. Tomu napomohli aj zábery z videoarchívu a živé komentáre odborníkov.
14
Olena Kalinovska
Dnipro TV
Дніпро TV
Дніпро TV
Príbeh Andrija Fabra v cykle «Génia mesta» na Dnipro TV
Historický dokumentárny film «Revolučný Dnipro v roku 1917»
Dniprovská žurnalistka Olena Kalinovska využila archívne dokumenty na doplnenie svojich televíznych programov s historickou tematikou. Dokumentárny film o Jekaterinoslave v roku 1917 zaznamenal len na Facebooku 3400 prehľadov, resp. zobrazení. Je to dôkaz toho, že materiály regionálnych novinárov, v ktorých sú použité fakty z otvorených archívov, môžu mať veľký ohlas a široký záber.
Okrem toho cieľové publikum regionálnych masmédií nie je často pokryté centrálnymi a obzvlášť on-line vydaniami, kde väčšinu materiálov publikovali účastníci projektu. Spolupráca s lokálnymi televíziami je preto úspešným spôsobom rozšírenia okruhu ľudí, ktorí sa dozvedia o otvorených archívoch represívnych orgánov ZSSR.
15
Paweł Bobołowicz
wnet.fm
Poľsko
Poľsko
16
Ľubomír Smatana
iROZHLAS.cz
Česká republika
Česká republika
17
Ľuba Koľová
RTVS
Slovensko
Slovensko
18
Dariusz Materniak
Portal Polsko-Ukrainski
Poľsko
Poľsko
Novinári z Českej republiky a Slovenska sa sústredili pre ich krajiny na aktuálnu tému sovietskej okupácie Československa v roku 1968 (svojskou „informačnou požiadavkou" bolo 50. výročie tejto udalosti). Poľský novinár Dariusz Materniak sa venoval organizácii „Antiboľševický blok národov", ktorá je
taktiež aktuálna vzhľadom na ostré momenty poľsko-ukrajinských vzťahov. Súčasne je však očividná zúženosť tematík, po ktorých siahajú zahraniční účastníci projektu (odporúčania k tomuto sú nižšie).
Odporúčania účastníkov projektu
Žurnalisti, ktorí sa zúčastnili projektu, všeobecne poznamenávajú, že kvitujú potenciál archívov ako zdroja tematík, postáv a faktov pre reportážny materiál. Medzi odporúčaniami, ktoré uviedli v dotazníkoch, sú nasledujúce:
1
Je potrebné oboznámiť sa so štruktúrou archívu, aby sa dalo vedieť, kde presne hľadať potrebnú informáciu.
2
Presne sformulovať tému a ísť do archívu so zrozumiteľnou požiadavkou, ktorá pomôže archivárom pri hľadaní potrebných dokumentov.
3
Byť pripraveným na prácu s archívnym dokumentom ešte pred návštevou archívu.
4
Využiť možnosť konzultácií s odborníkmi – historikmi a archivármi, a tiež – ak existuje taká možnosť – so svedkami udalostí, o ktorých sa pripravuje materiál.
5
Zaznamenávať zaujímavé témy a zdroje, ktoré sa vyskytujú pri hľadaní potrebných dokumentov, aby sa k nim dalo vrátiť neskôr.
6
Vyčleniť si čas, aby pri štúdiu archívnych dokumentov sa nenáhlilo, tiež neponáhľať sa s predčasnými závermi.
7
Pozorne si všímať detaily, keďže práve tie sú najzaujímavejšie.
8
„Neočakávať, že v dokumentoch bude všetko zrozumiteľné. Môžu aj odporovať zdravému úsudku. Preto je potrebné študovať metódy práce KGB, vedieť na ktoré veci sústrediť pozornosť, spolupracovať s odborníkmi".
9
Mať na zreteli čas, potrebný na vyhľadanie dokumentov a ich spracovanie.
Ako zvýšiť efektivitu takýchto projektov pre budúcnosť
Vysvetliť a podľa možnosti zjednodušiť procedúru prístupu do archívov. Aj napriek tomu, že túto procedúru možno považovať vcelku za slobodnú, skúsenosť projektu Deconstruction: The Role of Media in Post-Totalitarian Societies poukazuje na problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s režimom prístupu dokonca aj u pripravených novinárov. Aj keď vybavenie priepustiek v tomto prípade zobrali na seba organizátori (iní novinári to však budú musieť podstúpiť individuálne). Konkrétna inštrukcia o prístupe do archívu, mala by byť dostupná všetkým zainteresovaným žurnalistom a distribuovaná do redakcií.
Ukrajinskí žurnalisti, ktorí pracovali v zahraničných archívoch, vysoko ocenili ľahko dostupné on-line katalógy. Vzhľadom na túto skúsenosť Archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny by mal zrýchliť vytvorenie všeobecne dostupného katalógu archívnych materiálov, ktorý zjednoduší proces objednávania materiálov z archívov sovietskych špeciálnych služieb.
Vytvoriť register kontaktov expertov – historikov. Účastníci projektu prízvukujú, že pomoc expertov – archivárov a historikov – bola veľmi dôležitou pri ich práci s materiálmi. Pre široký okruh novinárov by bol nápomocný servis na spôsob „Vyhľadať experta", ktorý prevádzkuje Ukrajinská katolícka univerzita. Účasť expertov v takomto registri by mala byť dobrovoľná; môžu zverejňovať svoje kontakty na priamy prístup alebo vytvoriť možnosť on-line žiadosti s požiadavkou komentáru. Systém tagov-tém pomôže novinárom nakonfigurovať ich požiadavku dostatočne úzko, aby našli historika kompetentného v tej či inej téme.
Rozšíriť publikum. Medzi ukrajinskými účastníkmi prvého projektu prevládali štátni novinári a nezávislí profesionáli (freelancer, freelance worker) z Kyjeva. Okrem toho existujú prinajmenšom tri potenciálne skupiny adresátov, práca s ktorými môže byť efektívnou:
Súčasne pri práci s regionálnymi novinármi by sa mala venovať väčšia pozornosť žurnalistickej časti tréningov, keďže okrem vedomostí a zručností pre prácu v archíve, často potrebujú zvýšiť svoju profesionálnu úroveň a oboznámiť sa s novými formami tzv. príbehových dejín.
Ukrajinskí žurnalisti, ktorí pracovali v zahraničných archívoch, vysoko ocenili ľahko dostupné on-line katalógy. Vzhľadom na túto skúsenosť Archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny by mal zrýchliť vytvorenie všeobecne dostupného katalógu archívnych materiálov, ktorý zjednoduší proces objednávania materiálov z archívov sovietskych špeciálnych služieb.
Vytvoriť register kontaktov expertov – historikov. Účastníci projektu prízvukujú, že pomoc expertov – archivárov a historikov – bola veľmi dôležitou pri ich práci s materiálmi. Pre široký okruh novinárov by bol nápomocný servis na spôsob „Vyhľadať experta", ktorý prevádzkuje Ukrajinská katolícka univerzita. Účasť expertov v takomto registri by mala byť dobrovoľná; môžu zverejňovať svoje kontakty na priamy prístup alebo vytvoriť možnosť on-line žiadosti s požiadavkou komentáru. Systém tagov-tém pomôže novinárom nakonfigurovať ich požiadavku dostatočne úzko, aby našli historika kompetentného v tej či inej téme.
Rozšíriť publikum. Medzi ukrajinskými účastníkmi prvého projektu prevládali štátni novinári a nezávislí profesionáli (freelancer, freelance worker) z Kyjeva. Okrem toho existujú prinajmenšom tri potenciálne skupiny adresátov, práca s ktorými môže byť efektívnou:
- Žurnalisti-blogeri – ľudia, ktorí nemajú formálny vzťah so žurnalistikou, ale píšu texty a postupne získavajú väčšie auditórium ako tradičné médiá.
- Študenti (historici, politológovia, sociológovia), ktorí hľadajú témy výskumu alebo už skúmajú sovietske obdobie ukrajinských dejín; povzbudenie budúcich vedcov do vytvorenia populárnych materiálov pre médiá bude prospešné ako pre médiá, tak aj pre vedu.
- Žurnalisti regionálnych masovokomunikačných prostriedkov. Zúčastnili sa projektu Deconstruction: The Role of Media in Post-Totalitarian Societies, ale je možné zorganizovať aj špeciálny vzdelávací projekt pre novinárov z regiónov.
Súčasne pri práci s regionálnymi novinármi by sa mala venovať väčšia pozornosť žurnalistickej časti tréningov, keďže okrem vedomostí a zručností pre prácu v archíve, často potrebujú zvýšiť svoju profesionálnu úroveň a oboznámiť sa s novými formami tzv. príbehových dejín.
Vytvoriť ďalšie príležitosti pre televíznych redaktorov. Dokumentaristi a televízni redaktori, najmä zahraniční, majú potrebu hľadať reportáž dostatočne veľkolepú a exkluzívnu a zároveň relevantnú pre obsah. Natáčanie v archíve a rozhovory s odborníkmi, ktoré použila väčšina žurnalistov, nestačia. Čiastočne vyriešiť tento problém, najmä pre zahraničných redaktorov, ktorí nemajú k dispozícii ukrajinské videozáznamy, môže spolupráca s kinematografickými archívmi, pripravenými poskytnúť nahrávky zo sovietskeho obdobia (kinožurnály, spravodajské relácie atď.).
Pripraviť tematické návrhy pre zahraničných novinárov. Problém „neviem, čo hľadať v archívoch" je aktuálny nielen pre Ukrajincov, ale aj rozhodujúci pre cudzincov, ktorí sa zaoberajú materiálmi v neznámom alebo málo známom jazyku a nie sú zorientovaní v sovietskom období ukrajinských dejín. Nevidia a nemôžu vidieť všetky možné kontaktné body, ktoré spájajú dejiny ich krajiny s tou cudzou. Aby sa zahraniční účastníci nepúšťali do „plytkých" tém a hľadali menej známe historické príbehy, môžu im v tom pomôcť ukrajinskí historici – ponúknuť zoznam tém alebo príbehov, ktoré je možné aktualizovať pre ich publikum (poslucháčov, divákov atď.) a navrhnúť, kde sa môžu nájsť materiály pre spracovanie tém a ich vizualizáciu.
Vytvoriť multimediálnu príručku. Možnosti distribúcie tlačenej príručky sú obmedzené a k tomu niektoré informácie v ňom môžu byť časom zastarané. Riešením je vytvorenie ustavične aktualizovanej multimediálnej príručky (sprievodcu) na báze Centra pre výskum osloboditeľského hnutia alebo na web-stránke Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny, v ktorom by mali byť:
Takáto verejne prístupná príručka by mohla pomôcť širokému okruhu zainteresovaných o prístup k archívom – nielen novinárom, ale aj ostatným.
Pripraviť tematické návrhy pre zahraničných novinárov. Problém „neviem, čo hľadať v archívoch" je aktuálny nielen pre Ukrajincov, ale aj rozhodujúci pre cudzincov, ktorí sa zaoberajú materiálmi v neznámom alebo málo známom jazyku a nie sú zorientovaní v sovietskom období ukrajinských dejín. Nevidia a nemôžu vidieť všetky možné kontaktné body, ktoré spájajú dejiny ich krajiny s tou cudzou. Aby sa zahraniční účastníci nepúšťali do „plytkých" tém a hľadali menej známe historické príbehy, môžu im v tom pomôcť ukrajinskí historici – ponúknuť zoznam tém alebo príbehov, ktoré je možné aktualizovať pre ich publikum (poslucháčov, divákov atď.) a navrhnúť, kde sa môžu nájsť materiály pre spracovanie tém a ich vizualizáciu.
Vytvoriť multimediálnu príručku. Možnosti distribúcie tlačenej príručky sú obmedzené a k tomu niektoré informácie v ňom môžu byť časom zastarané. Riešením je vytvorenie ustavične aktualizovanej multimediálnej príručky (sprievodcu) na báze Centra pre výskum osloboditeľského hnutia alebo na web-stránke Archívu Bezpečnostnej služby Ukrajiny, v ktorom by mali byť:
- vizualizované pokyny týkajúce sa prístupu k archívom;
- typológia archívnych dokumentov;
- širšie spektrum odporúčaní pre novinárov, vychádzajúcich z praxe práce s novinármi;
- knižnica príkladov úspešne realizovaných tém (v rámci tohto projektu a mimo neho);
- kontakty na expertov a iné.
Takáto verejne prístupná príručka by mohla pomôcť širokému okruhu zainteresovaných o prístup k archívom – nielen novinárom, ale aj ostatným.
Autor Case-Study
Otar Dovženko
mediálny expert, pedagóg Školy žurnalistiky Ukrajinskej katolíckej univerzity
Our partners
The project "Deconstruction: The Role of Media in Post-Totalitarian Societies" is implemented with the support of:
